"nevoľník"

Môj príbeh sa začína predstavou. Predstavou, ktorú mi vnukli priatelia organizujúci športové podujatie Parkour meeting v Banskej Bystrici. Vytvoriť pre ľudí, ktorých so mnou spája nadšenie pre lukostreľbu, podmienky na aktívne trávenie svojho voľného času a poskytnúť im možnosť zdokonaľovať sa v tejto športovej disciplíne. A tak keď sme zakladali spolu s kamarátkou Dianou lukostrelecký klub na Sliači, mali sme jasnú predstavu o tom, čo chceme ľuďom priniesť. Odvtedy uplynulo niekoľko rokov a do aktivít klubu sa v súčasnosti zapája už niekoľko desiatok ľudí. A potenciál týchto ľudí sme sa rozhodli využiť nielen pre dobro klubu, ale pre dobro všetkých okolo nás.

V roku 2016 dostal náš klub do užívania veľký kus niekdajšieho kúpeľného parku na Kozáku. Po dlhej dobe nečinnosti však z tejto lokality zostala len nepriechodná húština. Počas celého roku sa nám však podarilo vo voľnom čase zmobilizovať množstvo členov klubu, ich priateľov či rodinných príslušníkov a z Kozáka sme vytvorili pekný priestor nielen pre naše letné tréningy, ale aj zónu pre šport a oddych pre všetkých obyvateľov a obyvateliek Sliača.

Občas musím hľadať motiváciu pokračovať v práci pre klub. Stojí ma to veľké množstvo energie a voľného času. Presvedčiť samého seba unaveného po celom týždni strávenom v práci zdvihnúť sa a ísť trénovať svojich strelcov občas vyžaduje slušnú dávku sebazaprenia. Odmena v podobe pocitu, keď náš strelec donesie domov striebornú medailu z majstrovstiev Slovenska je však neopísateľná. Množstvo hodín práce pri odstraňovaní náletových drevín, kosení a budovaní streleckej trate sa vráti v podobe radosti hneď na prvom tréningu s mladými strelcami na novej dráhe. Stáli tie roky úsilia pri budovaní klubu za to? Stopercentne.

Maco