K dobrovoľníctvu ma priviedlo dobrovoľníctvo druhých. Boli to práce dobrovoľníci dona Bosca, teda saleziáni, saleziánky, animátori, ktorí o mňa prejavili záujem a našli, prebudili vo mne rôzne talenty. Dali mi dôveru a prijali ma medzi seba, postarali sa o mňa, keď mi bolo ťažko. Moja viera, myslím, „ožila“ práve tam. Málokto mi uverí, že vo vnútri som bola zakríknuté a zakomplexované dievča, ktoré sa bálo zlyhania a ľúbilo samotu.A zrazu, ani sama neviem ako, starala som sa o decká a mladých. Animátorstvo sa mi zapáčilo. Iste je to veľakrát o pocite dôležitosti, pre niektorých mladých sa stávate vzorom. To však nie je cieľom. Zrazu sa úmysly očistia a jednoducho robíte to, čo vás napĺňa, cítite vyšší zmysel dobrovoľníctva.
Nepamätám si moment, kedy sa zo mňa oficiálne stala dobrovoľníčka. Dospievala som s tým, mala som tam partiu, veľmi dobrých priateľov. Mohla som rozkvitnúť a priniesť ovocie a za to som veľmi vďačná.
V tomto výnimočnom čase stojím spolu s inými ľuďmi za projektom Rodičko, pomáham trošku s fundraisingom, písaním projektov, prípravou akcií, nápadmi, čo treba. Mala som aj svoje stretká, venovala som sa aj divadlu, muzikálom, milovanému tancu. Robiť na divadle či muzikále je veľmi náročné – najmä popri rodine, no prináša to veľa dobrého. Spojí to rôznych ľudí, rôzne generácie, dáva šancu objaviť talent, prejaviť sa. Deti i dospelí na tom veľa získavajú, môžete šíriť dobrú myšlienku. Úprimne musím povedať, že veľakrát sa mi aj nechcelo. Hovorila som si, že som unavená a stačilo. Ale šla som, urobila a vždy mi to len pomohlo, obohatilo ma to. A nielen mňa, celú našu rodinu.
Naši mladí netrpia veľkou biedou, veľkým hladom, nežijú vo vojne... Napriek tomu každý má svoje pozadie a svoj príbeh, dôvod svojich reakcií. Na to netreba zabúdať. Malé neviditeľné skutky, rozhovor, pochvala, hra, záujem zmôžu veľa a tú dušičku to nasmeruje, pomôže, upokojí, povzbudí. Mne sa toto stalo a som za to vďačná. Preto aj ja chcem takto pomáhať, aj keď možno nikdy nebudem vidieť výsledok, či dopad, viem, že to má zmysel.
Sestra Pauli zo Saleziánskeho strediska o Kataríne:
Katka je dlhoročnou členkou fundraisingového tímu, veľa osobného času vkladala do písania projektov, zháňania sponzorov s obrovským zápalom, často aj po nociach, s vypätím všetkých síl. Nenápadne, ticho, no naplno. Katka je vždy ochotná priložiť ruku k dielu. Snaží sa nielen pomáhať, ale aj vytvárať dlhodobé a pevné vzťahy. Pokladá za veľmi dôležité budovať širšiu komunitu, preto robí vždy prvá krok k novým ľuďom a mladým. Snaží sa, aby si každý našiel svoje miesto a cítil sa prijatý. Dobrovoľníctvo - služba druhým je jej poslaním a životným nastavením, ku ktorému vychováva aj svoje deti.
