Odjakživa som rada pomáhala druhým. Na škole som doučovala slabších spolužiakov matematiku a slovenčinu. Ešte na základnej škole som si všimla starých ľudí v našej dedine, o ktorých sa nemal kto postarať a rozmýšľala som, ako by sa im dalo pomôcť. Na strednej škole som oslovila spolužiačky a spolu sme pomáhali niekoľkým dôchodkyniam s nákupmi, upratovaním, ale aj chystaním dreva. Popri škole som pomáhala aj pri iných aktivitách, pri prerábke klubovne a podobne. Po skončení školy som začala pracovať a na podobné aktivity som nemala čas, ani nejaké ponuky v tomto smere neboli. Po dlhšej odmlke u nás v obci skupina nadšencov založila občianske združenie, kde som sa prihlásila ako dobrovoľníčka. Pomáhala som pri organizovaní obecných podujatí ako Vianočné trhy, Silvester, guláše.
Moje srdcové občianske združenie, v ktorom pôsobím, je však o.z. HANS. Keď som zistila, že môj syn má Aspergerov syndróm, hľadala som organizácie, ktoré pomáhajú autistom – Aspergerom. Trvalo sedem rokov, kým vzniklo celoslovenské občianske združenie HANS. Ako rodičia detí s AS sme pociťovali potrebu mať spoločný hlas a prispieť k riešeniu situácie detí, mladých ľudí a rodín s ťažkosťami v sociálnych vzťahoch a komunikácii a s odlišným vnímaním sveta. Naším cieľom je stavať mosty a prepájať dva svety. Ako dobrovoľníčka pracujem v Lučenci, kde máme aj svoje rodinné centrum. Od jari 2017 sme rozbehli spoluprácu s IN Network Slovakia – komunitným centrom 3Pé. V priestoroch centra našla svoje útočisko ďalšia podporná skupina pre rodičov s deťmi s poruchou autistického spektra, ale aj inými zdravotnými znevýhodneniami. Rodinám pomáham riešiť rôzne praktické problémy (napr. s umiestnením detí v škole a podobne) a robíme tu aj ďalšie aktivity. Vďaka projektu sme zakúpili šijacie stroje a venujeme sa upcyklácii. Spolupracujeme s Pedagogickou školou a DSS Slatinka v Lučenci. Postupne sa program rozšíril aj na medzigeneračné aktivity, pridali sa k nám študenti, ale aj staršie dobrovoľníčky. Keď vypukla prvá vlna pandémie, šila som rúška, ktoré sme rozdávali ďalej.
Dobrovoľníctvo beriem ako službu blížnemu. Práca so seniormi ma naučila pokore, pri pomoci zdravotne znevýhodneným rodinám a ich deťom získavam skúsenosti a kamarátov nielen pre seba, ale aj pre syna. Niektorým rodinám s ťažkým osudom pomáham získavať peniaze na terapie - ľudia mi už sami volajú, ak chcú niečo darovať. Dáva mi to silu ďalej pomáhať a nevzdávať sa, hoci sú aj chvíle, kedy to má každý náročné. Prekážky sú na to, aby nás posúvali dopredu. Som spoločenský človek a možnosť pomáhať ma robí šťastnou. Je to vzájomná pomoc na oboch stranách.
