Dobrovoľníctvom žije celá naša rodina

V Materskom centre Mamina v Sásovej pôsobím ako dobrovoľníčka už štvrtý rok, no k dobrovoľníctvu som sa dostala oveľa skôr. Keď som mala šesť rokov, rodičia ma prihlásili na  skauting a cez toto formovanie prešla aj väčšina mojich súrodencov (mimochodom, mám ich päť). Skauting – to je moje detstvo, puberta, množstvo zážitkov, výletov, táborov, zahraničných kempov, priateľstiev, ktoré sú živé až dodnes. Časom som sa stala dobrovoľníčkou v slovenskom skautingu a ako radkyňa som mala na starosti malé dievčatá – včielky a odovzdávala som im svoje zručnosti a vedomosti. Také boli moje začiatky. Bolo to úplne prirodzené a nerozmýšľala som, prečo to robiť či nerobiť... Potom nastalo hluché obdobie, keď som študovala na VŠ a sústredila som sa len na štúdium, nevyhľadávala som dobrovoľnícke príležitosti, a ani o nich nebolo veľa počuť.

Do prostredia materského centra som sa dostala počas rodičovskej dovolenky s prvou dcérou Luciou, ktorá má dnes sedem rokov. Asi ako väčšina mamičiek, keď mala dcéra rok a ako-tak sme si našli konečne systém spoločného fungovania, začala som vyhľadávať príležitosti, ako podporiť rozvoj svojho dieťaťa a neostať izolovaná. Materské centrum mi dalo, čo som potrebovala – krúžky vhodné pre malé dieťa, kde som pozorovala dcérine pokroky a napredovanie, a priestor, kde som sa stretla s inými mamičkami, ktoré mi rozumeli a nehľadeli na mňa nechápavo a čudne, keď sa debatovalo o témach ako ne/spanie, prvé kroky, vzdor, prerezávanie zúbkov a pod.

K dobrovoľníctvu v materskom centre som sa dostala po oslovení jednej členky, či by som sa nechcela stať súčasťou a zapojiť sa do chodu a organizácie jeho aktivít. Prišlo to v pravý čas, pri mojej druhej dcére, keď som už bola s deťmi zabehnutá a akosi som cítila, že byť len doma ma unavuje a neprináša mi uspokojenie. Išla som do toho a neľutujem! Spoznala som množstvo skvelých, inšpiratívnych a obetavých mamičiek, ich rodiny, ktoré sa rozhodli, podobne ako ja, že chcú poskytnúť aj ostatným mamičkám na rodičovskej dovolenke príležitosti, ako si materstvo užiť a neprísť o psychické zdravie.

Za krátky čas som sa stala štatutárkou a dobrovoľníctvo mi prinieslo množstvo skúseností. Vediem materské centrum a pomáha mi niekoľko členiek – mamičiek-dobrovoľníčok. Venujem sa tomu, k čomu prirodzene inklinujem. Nie som kreatívny typ ani to neviem s húfom detí, takže dielničky pre deti či vedenie aktivít pre mamičky s deťmi ako hudobno-pohybové hry či montessori herničku som nechala na iné mamičky. Rada organizujem veci, zapájam sa do organizovania aktivít ako karneval, MDD, Mikuláš, Míľa pre mamu, vybavujem administratívne veci, komunikujem s bankou, úradmi, predstaviteľmi mesta BB, koordinátormi iných neziskových organizácií, píšem dotačné projekty, administrujem webovú stránku a Facebook, vyhľadávam príležitosti na nadviazanie nových kontaktov s rôznymi odborníkmi či OZ... Je toho ešte veľa, čo by som chcela, čo by sa dalo, a teda je tu ešte veľa priestoru na uplatnenie sa aj pre ďalšie mamičky. Chcem len odkázať mamičkám na rodičovskej dovolenke, že počas nej sa nemusia nechať pohltiť všetkými povinnosťami okolo dieťatka, ale môžu dokonca odborne i osobnostne rásť, školiť sa, získavať či udržiavať si zručnosti. Som doma už siedmy rok, čakám štvrté bábätko a som vďačná za príležitosti, ktoré mi materské centrum dalo. Nie vždy je to ľahké, cítim veľakrát aj vyčerpanie, únavu či chuť všetko hodiť za hlavu, hlavne, keď sa nedarí. No mám okolo seba kruh podporovateliek a podporovateľov, ktorí mi fandia – členky materského centra, manžela a najbližšiu rodinu. Touto cestou sa im chcem veľmi pekne poďakovať. Dobrovoľníctvom žije celá naša rodina, veľmi mi pomáha manžel a verím, že našim deťom tiež nebude vzdialené. Snažím sa im vštepiť, že niektoré veci pre druhých môžeme robiť len tak, lebo nám to robí radosť či prinesie úžitok iným bez nároku na zisk – finančnú odmenu. Teším sa zo svojich detí a teším sa, že som odovzdala kus môjho ja komunite mamičiek, lebo tým žijem, to mi je momentálne blízke a vidím, že to má zmysel.

Veronika