Najradšej vidím úsmevy na perách.

Ahojte, som Kristína Lenčéšová, pochádzam zo Šale a momentálne študujem na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici na Filozofickej fakulte. Na Facebook som už počula mnoho negatívnych vecí, no ja som vďaka nemu našla niečo, čo ma začalo napĺňať radosťou. Bol tam oznam o tom, že do nemocnice Zelený sen sa hľadajú dobrovoľníci a dobrovoľníčky, a keďže sme s kamarátkami v tomto rovnaká krvná skupina, rozhodli sme sa, že ideme do toho, veď prečo si nezaplniť voľný čas nejako rozumne. Pri prvej návšteve zariadenia sme boli trochu nervózne, ale po čase sme sa „oťukali“ a všetko bolo v poriadku. Neskôr sme naše dobrovoľníctvo v nemocnici spojili aj s univerzitným predmetom service learning, a tak vznikol projekt Čítanie ako terapia. Sponzorsky sme zohnali knižnicu, spravili sme zbierku kníh počas Univerzitnej noci literatúry a taktiež sme chodili do nemocnice robiť aktivity, napríklad čítania alebo skladanie papierových záložiek do kníh, no často stačil aj rozhovor. Veľa som sa počas týchto rozhovorov naučila. Počula som rôzne životné príbehy, bolo krásne vidieť, ako sa ľudia pozerajú späť do minulosti, vždy ma to zaujímalo a rada takéto príbehy počúvam. Aj sme sa nasmiali. Na moje veľké prekvapenie mal projekt veľký úspech, čo ma veľmi teší, ale čo ma vždy tešilo a bavilo najviac, boli úsmevy. Úsmevy, ktoré sme rozdávali, ktoré nám ľudia venovali. Ako pacienti a pacientky, tak aj personál, ľudia, ktorí sa o našom projekte dozvedeli... To dokáže rozžiariť celý deň. Aj to je jeden z dôvodov, prečo to robím. Ten pocit, keď vidíte, že ste niekomu spravili radosť. Na nezaplatenie.

Kristína