Robiť niečo pre iných len tak a rozjasniť niekomu svojou snahou deň je na nezaplatenie.
Môj dobrovoľnícky príbeh sa začal až príchodom na univerzitu. Už odmalička som bola veľmi „akčná“ a zapájala som sa do rôznych krúžkov, no dobrovoľníctvo som nevyskúšala, až dokým som sa nedostala do projektu Univerzitná noc literatúry, ktorú organizuje Katedra slovenskej literatúry a literárnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Som milovníčkou kníh, aj preto som sa rozhodla pre štúdium slovenčiny a slovenskej literatúry a tento projekt dokonale podčiarkol moje záujmy. Prvý rok (2015) som bola dobrovoľníčkou v deň konania UNL a poviem Vám, pocit po skončení celého podujatia bol na nezaplatenie. Bolo skvelé, že som aj ja, hoci iba malou pomocou, mohla prispieť k takému skvelému podujatiu, ktoré sa tešilo stále väčšej návštevnosti. V tento deň mi UNL prirástla k srdcu a veľmi som chcela participovať aj v ďalšom ročníku. A tak sa aj stalo, no z dobrovoľníčky sa stala členka organizačného tímu, čo bolo opäť niečo nové, nepoznané. Počiatočné obavy však úplne odstránil skvelý kolektív ľudí v tíme, ktorí mne a mojim ďalším dvom spolužiačkam veľmi pomohol zabehnúť sa v nových podmienkach. Niekedy mi na stretnutiach tímu prišlo až neuveriteľné, ako ľudia dokážu robiť veci nezištne pre iných. Bolo krásne, ako nám UNL rástla pod rukami. Samozrejme, boli aj ťažké chvíle, no aj v tých nás stmeľovala myšlienka, že UNL organizujeme pre iných. Počas pôsobenia v organizačnom tíme UNL sme sa s dvoma spolužiačkami Kikou a Luckou dostali cez facebookový oznam aj k dobrovoľníctvu v nemocnici Zelený sen. V tomto zariadení sú hospitalizovaní dlhodobo chorí pacienti a pacientky a my sme sa snažili vylepšiť im deň rozhovormi, prípadne čítaním z rôznych kníh. Vďaka celouniverzitnému predmetu service learning sme z toho urobili projekt s názvom Čítanie ako terapia, ktorého cieľom bolo vytvorenie knižnice v nemocnici, séria čítaní či tvorivé dielne. Tu sa nám naskytla príležitosť spojiť tento projekt s milovanou UNL a knižnicu v nemocnici sme sa rozhodli naplniť zbierkou kníh konanej v deň konania UNL. Dodnes nerozumiem, ako sa nám podarilo vyzbierať vyše päťsto kníh a aj pár spoločenských hier. Najlepšie na tom bolo, že predsa len existujú ľudia, ktorým iní nie sú ľahostajní a tiež chceli prispieť k nášmu projektu hoci len jedinou knihou. Eufória z oboch vydarených projektov mnou lomcuje až dodnes, a ak sme aspoň trochu dokázali vylepšiť deň hoci iba jednému pacientovi, tak bol tento projekt úspešný. Medzi knihami sa našlo aj mnoho detských, ktoré sme sa rozhodli venovať Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici a Detskému domovu Svetluška. Dobrovoľníctvo je naozaj skvelá vec. Presvedčila som sa o tom najmä pri týchto dvoch projektoch. Robiť niečo pre iných len tak a rozjasniť niekomu svojou snahou deň je na nezaplatenie. Energiu, ktorú do dobrovoľníctva vkladáte, Vám ľudia stonásobne vrátia a práve tá sa stane ďalšou hybnou silou na konanie ďalších pekných vecí pre iných.
Ivana
