Hlavné informácie

Dobrovoľnícka činnosť skutočne nie je len jednostrannou záležitosťou.
K dobrovoľníckej činnosti v nemocnici Zelený sen som sa dostala sčasti vlastným záujmom a sčasti náhodou. S ďalšími dvoma spolužiačkami sme jedného dňa zazreli na internete inzerát o tom, že nemocnica hľadá dobrovoľníkov a dobrovoľníčky, ktoré by sa na oddelení dlhodobo hospitalizovaných pacientov prišli s pacientmi a pacientkami porozprávať, a tým aspoň takýmto spôsobom vypĺňali ich dlhý čas strávený v nemocnici. Keďže v tom čase sme sa rozhodli zapojiť aj do celouniverzitného predmetu na Univerzite Mateja Bela s názvom service learning, v rámci ktorého majú študenti a študentky možnosť navrhnúť a zrealizovať si vlastný projekt, rozhodli sme sa prepojiť naše dobrovoľníctvo v nemocnici práve s predmetom service learning a vytvorili sme projekt Čítanie ako terapia. Naším cieľom bolo pomôcť dlhodobo hospitalizovaným pacientom a pacientkám zmysluplne vyplniť voľný čas prostredníctvom rozhovorov, individuálnych aktivít, čítania a vybudovaním knižnice, čo sa nám podarilo aj vďaka sponzorskej podpore Katedry nábytku a drevárskych výrobkov Technickej univerzity vo Zvolene. Zároveň sme v tom čase (2015/2016) boli súčasťou organizačného tímu Univerzitnej noci literatúry, literárno-kultúrneho podujatia, ktoré sa v roku 2017 konalo na pôde Filozofickej fakulty UMB už po štvrtýkrát. Práve prostredníctvom neho sa v deň podujatia konala zároveň aj zbierka kníh pre dlhodobo hospitalizovaných pacientov a pacientky nemocnice Zelený sen a nám sa tak podarilo priviesť projekt Čítanie ako terapia do úspešného konca.Dobrovoľnícka činnosť skutočne nie je len jednostrannou záležitosťou, myslím si, že nabíja obe zainteresované strany obrovskou energiou, čo bolo vidieť nielen na úsmevoch a reakciách všetkých pacientov a pacientok, s ktorými sme sa počas svojej dobrovoľníckej činnosti mali možnosť stretnúť, ale rovnako sme to pociťovali aj my dobrovoľníčky, keď sme z nemocnice odchádzali a rozprávali si jednotlivé zážitky a pocity, ktoré sme si so sebou odnášali. Človek sa v tých situáciách zamýšľa nad tým, ako veľmi dokáže čo i len to najmenšie gesto, rozhovor či úsmev ďalšiemu človeku skrášliť deň a zlepšiť náladu.