Buďte zmenou, ktorú chcete vidieť vo svete. (Mahátma Gándhí)

Môj dobrovoľnícky príbeh začal v roku 2007, keď som bola počas vysokej školy členkou medzinárodnej študentskej organizácie AIESEC a spolu s kamarátkou sme rozbehli environmentálny projekt separovaného zberu odpadu na Ekonomickej fakulte UMB. Začali sme s tým preto, lebo nás hnevalo, že všade na svete sa odpad triedi, len tu poriadne nie. Chceli sme krajšiu budúcnosť, jeden čas sme to mali aj v slogane, ktorý znel „Vytvorme spoločne krajšiu a zelenšiu budúcnosť“. Postupne sme rozširovali tím, začali sme riešiť aj osvetové podujatia na envirotémy pre vysokoškolákov, pretože sme zistili, že rozmiestnenie nádob na separovaný zber odpadu nestačí, ľudí treba neustále vzdelávať. V roku 2010 sme sa osamostatnili od AIESECu a vzniklo občianske združenie. Volám toto obdobie zlaté časy EnviroFuture, keď v našom tíme bolo 10 ľudí, boli sme z rôznych fakúlt, študenti a študentky cestovného ruchu, politológie, učiteľstva, environmentálneho manažmentu. A práve táto rôznorodosť a to, že každý bol dobrý v niečom inom, bolo zárukou úspechu. Bola to pre mňa brutálna škola života a vedenia tímu. Od marketingu cez jednoduché účtovníctvo, ako vzdelávať rôzne cieľové skupiny, toto všetko sme sa učili za pochodu a ešte oveľa viac.

Zaviedli sme na UMB ako na prvej univerzite na Slovensku separovaný zber na všetkých fakultách, následne si od nás pýtali know-how a rozumy aj ďalšie univerzity (z Bratislavy, Zvolena, Trnavy, Žiliny, Prešova). Rozšírili sme naše envirovzdelávanie na ďalšie stupne (vzdelávali sme od materských škôl až po vysoké školy). Zorganizovali sme konferenciu na tému EkoUniverzít, čím sme medzi akademickú obec priniesli nový pojem.

Zrealizovali sme veľký projekt vzdelávania na západnom Slovensku, čo nám zlepšilo kredit. Teraz sa venujem enviru, ako ho familiárne nazývame, ako dobrovoľníčka vo svojom voľnom čase. Skrášlili sme okolia fakúlt UMB výsadbou kríkov, trvalkových záhonov. A keďže sa náš tím postupne zmenil a v tíme máme aj pracujúcich ľudí, začali sme sa viac zaoberať komunitným rozvojom a verejnými priestormi, konkrétne na banskobystrickom Sídlisku (maľovali sme lavičky, spravili sme krásnu mozaiku z kachličiek na nefunkčnej fontáne, skrášľujeme, vysádzame a v poslednej dobe sa zas vraciame k envirovzdelávaniu a pripájame k tomu aj kultúrne aktivity, aby sme na Sídlisku rozprúdili život). Je skvelé vidieť pri organizáciách, ktoré sú na svete niekoľko rokov, ako sa ten tím mení. Spomedzi vysokoškoláčok a vysokoškolákov, ktorí sa popri celom svojom štúdiu venovali enviru, sme vždy mali viacročných dlhodobejších dobrovoľníkov. Proste vidieť, ako sa posúvajú oni, ja, my, enviro, ako sa to naše poslanie „venovať svoj čas a energiu zvyšovaniu environmentálneho povedomia o ochrane životného prostredia a podnikať k tomu konkrétne kroky“ reflektovalo v rôznych aktivitách a smerovaniach.

Moje ďalšie dobrovoľnícke aktivity sú spojené s participatívnym rozpočtom. Jednou z aktivít na podporu občianskej spoločnosti je aj participatívny rozpočet, pomáhala som pri jeho zrode a počas jeho troch ročníkov, keď sa podporilo 14 projektov sumou 60-tisíc eur. V súčasnosti som členkou Rady primátora pre mimovládne neziskové organizácie mesta Banská Bystrica, ktorá je poradným orgánom primátora. Vďaka tejto mojej etape ? la aktívna občianka a svojim ďalším aktivitám som spoznala veľa ľudí. Zistila som, že pre mňa sú medziľudské vzťahy alfou a omegou, vidím význam v prepájaní, spájaní ľudí, projektov. Ako sa hovorí pri definícii synergického efektu, 1 a 1 sú 3.

Eva