V projektoch sa nikdy nevzdávam

Ako rodená Banskobystričanka som mala vždy pozitívny vzťah k môjmu rodnému mestu. Ale kto by ho nemal? Bol rovnako pozitívny ako u ostatných ľudí. Všetko sa začalo meniť s voľbami do samosprávy v roku 2010, keď som zistila, že človek na to, aby pomohol mestu a okoliu, v ktorom žije, nepotrebuje byť politicky aktívny, ale potrebuje byť aktívny. V tomto období som v rádiu počula rozhovor o okrášľovacích spolkoch, ktoré v minulosti fungovali v našich mestách a vďaka bohatým mešťanom menili mestá na krajšie. Veľmi ma to zaujalo a rozhodla som sa založiť takýto spolok aj v Banskej Bystrici. Dnes okrášľovacie spolky existujú aj v iných mestách, aj keď naše osudy acesty sú rozdielne a samostatné, dokonca sa veľmi málo medzi sebou poznáme. Po založení OZ Banskobystrický okrášľovací spolok sme sa rozhodli spolu s Bystričanmi vytvoriť zoznam a rebríček najviac zanedbaných stavieb na území nášho mesta. Tak vznikli legendárne Bystrické strašidlá, ktorých názov až zľudovel. Nezdalo sa nám fér len kritizovať, tak sme začali dobrovoľníčiť a okrášľovať v praxi. To bola moja cesta k dobrovoľníctvu. Cesta náročná aj tŕnistá, ale veľmi hodnotná, na ktorej som sa o ľuďoch veľa naučila. Každý jeden projekt, ktorý realizujem, so sebou nesie množstvo „zákulisnej mravenčej“ práce, ktorú proste musím „odmakať“ ja alebo niekto iný z nášho OZ. Od návrhov, povolení, konzultácií, stretnutí s odborníkmi a odborníčkami, nákupov, komunikácie s dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami aj médiami až po samotnú realizáciu si v združení lámeme hlavy aj nad základnou vecou – kde na aktivitu vziať peniaze. Tieto všetky detaily sú veľmi vyčerpávajúce, ale bez nich to nejde. Nápad má totiž veľa ľudí, ide však o to, aby sa zrealizoval a dotiahol do konca. Po všetkých prípravách príde ten „Deň D“, keď sa aktivita realizuje, prídu ľudia ochotní dobrovoľne pomáhať a tí ďakujú, tešia sa, majú úsmevy od ucha k uchu, rozprávajú sa s nami aj medzi sebou, spomínajú, nadväzujú nové priateľstvá. Ten pocit na duši, keď niekto uzná, že vaša snaha nebola zbytočná. Keď viete, že s problémom, ktorý riešite, ste trafili do čierneho. Keď je zrazu z „problému“ obľúbená časť mesta, o ktorej všetci hovoria. Keď vám niekto jednoducho poďakuje. Som šťastná, keď vidím, že dobrovoľníčiť prídu rodiny s deťmi, dospelí aj seniori. Keď sa dobrovoľníctvo šíri medzi ľudí, do firiem, klubov aj škôl. A toto všetko sa v našom meste deje aj vďaka dobrovoľníkom a dobrovoľníčkam z Banskobystrického okrášľovacieho spolku. Osobne som najviac hrdá na to, že v projektoch sa nikdy nevzdávam, ku každému pristupujem veľmi zodpovedne a vždy ho dotiahnem do konca. A to je proti mojej povahe, keďže v súkromí je to presne naopak :-).

Diana